Ti Chika

(conte extrait du recueil de S. Telchid, 1985)

Cette nouvelle lecture devrait se faire aisément, sans qu'il soit nécessaire de donner une traduction intégrale. Quelques notes au fil du texte faciliteront la compréhension de données culturelles ou de structures linguistiques un peu nouvelles


Mi zafè an péyi-la ! Misyé Louwa ka mayé fi-a-y. Lavwa ka bay toupatou.

Toutmoun ka sòti la yo sòti, yo tout kay vwè si yo ka rivé mayé èvè tifi-la. Sa ki ja mayé pran dévenn, yo té ka di an kyè a yo : "Si an té pé démayé" padavwa fi a misyé Louwa sé on bèl fanm toubòlman, évé a pa lajan i pa tini !

Tout nonm déwò : jenn kon vyé, mi kon vèt, avòté kon matrité. Ni sa i bèl, ni sa i lèd. Ni sa ki an dégenn. Tini nèg nwè, chaben, milat, tout jan kalité nonm. Yo ka vin pa dis, pa trant, yo ka sòti an tout sèksyon, an tout koté la chyen ka japè pa kyé.

Lè yo rivé, yo ka fè-yo rantré yonn dèyè lòt adan on bèl kaz, èvè bèl tapi, bèl chèz, bèl fotèy. Tout biten la kléré olendeng. Apré la yo rantré, yo kay adan on dòt ti pyès a kaz la, pli bèl ankò ; sé adan ti pyès-lasa misyé Louwa ka mandé yo sa i ni pou mandé yo. Ja ni près mil nonm ja pasé. Yo ka viré lakyé dan fès ; yo pa ka réponn sé kèksyon-la. O, O, adan péyi-lasa té ni on fanmi moun maléré kon lapyè. Yo té ka rété adan on sòt kalité kaz, près tonbé. Sé timoun-la pa té ni apa, yo té ka viv épi manman-yo. Yo té a twa jenn nonm an kaz la ; dènyé-la té ni ven lanné. Ti lajan-la yo té ka gannyé-la té tèlman kout, yo pa té menm pé manjé èvè sa. Mé dènyé gason la pa té ka travay, i té malad. Tout pyé a-y té plen é chik kifé yo té ka kriyé-y Ti-Chika.

Tèlman sa té ka fè-y mal i té ka maché si kan a pyé. Sa té ka fè manman-y lapenn vwè-y malad. Apapoudi i pa té ka ba chik-la rimèd ; yo té ja éséyé tout biten ; fèy a piman, rasin a kròk-chyen pilé, agoman. Yo pa té pé fè plis padavwa yo pa té ni lajan pou voyé-y o doktè. Jous frè a-y té wont-li. Toutmoun té ké fè jé épi Ti-Chika.

Lè manman-la tann di Misyé Louwa ka mayé fi a-y, i di sé tiboug a-y la : "Poukisa zòt pa kay vwè si zò ka rivé réponn sé kèksyon-la, sa té ké ranjé zafè annou toubòlman".

Ti-Chika réponn : "Sé vwé a-w anman, nou té ké pé ay vwè".

Sé frè la pran ri, tèlman yo té ka ri, yo té ka toufé : "Vou, Ti Chika ou anvi mayé, é èvè fi a misyé Louwa. Ou pa gadé-w ? i pé ké jen vlé-w. Nou ké alé, vou ou ké rété isit."

Manman-la, i té pisimyé Ti Chika, pran dèyè gason a-y : "Zò two mové. I sé on nonm kon tout nonm. I ni menm dwa ki lézòt".

Sé frè la di : "Sa ka gadé-w; si ou vlé i alé anman. Mé i pé ké maché dòt koté ki dèyè do annou. Ti Chika two malfouti."

Lélandemen maten sé twa boug-la lévé gwan bonnè, pipirit chantan ; yo ay lavé kò a-yo an ti sous la ; aprésa, yo mété on lenj pwòp. Lenj-la té pyèsté toupatou. Lé dé pli gran pati douvan, bon gaz. Manfou a Ti Chika ka vin dèyè.

Maléré-la ka fè sa i pé pou maché vit ; plis i ka ba kò a-y bann, plis sé frè-la ka apiyé. Ti-Chika pa ni labitid mété soulyé, jòd-la i mété on pè pépa pou i pé parèt pli byen. Soulyé-la ka ankavé sé chik a-y la. I ka kyenbé jan i pé. Douvan-la, sé frè la ka ri kon kouyon.

Toupannan yo ka maché, Ti-Chika jwenn on zékal-a-zé. I kriyé frè a-y : "Frè o frè, an touvé on zékal-a-zé."
- Ka ou kouyon konsa Ti-Chika ka ou pé fè évè on zékal-a-zé ?
- An ka gadé-y ou pa jen sav. I pé rivé sèvi mwen.
Ti Chika fouwé zékal-a-zé la an pòch a-y.

Yo kontinyé maché. Ka fè cho. Swè ka koulé si tout kò a yo. Sòlèy-la ja ho an syèl-la. Pa ni on ti lonbraj si bò chimen pou ba-yo on favè. Si a pa té pou mayé èvè fi a Misyé Louwa yo té ké ja viré bò si bò.

Té ja ni enpé tan yo té ka maché. Ou anki tann : "Frè, gay-sa, an touvé on kaka chyen sèk."
Sé dé frè la viré gadé, yo tousé gyèl a-yo :
"Mé Ti Chika ola ou sòti, ou ka kriyé-nou pou on kaka chyen sèk ? Gay malpwòp-la ka kyenbé sa an men a-y. Apa ti kouyon ou kouyon."
Yo anki ba Ti-chika do.

Ti Chika pa di ayen, i fouré kaka chyen-la an pòch a-y, évè i di: "An ka gadé-y, ou pa jen sav i pé sèvi mwen."

Bod lanmè lwen, mé dènyé kilonmèt-la rèd. Ti Chika té ké enmé tiré soulyé-la, kouché tibwen obò chimen, pas yo rivé koté détwa pyé fanbwayan, mé mandé sé frè la menm sa i ka pasé dèyè ; yo ka akséléré. Fo Ti-Chika maché koutkilon. Ka ou vlé fè, chyen maré sé pou bat. Ti-Chika kalé brandi-branda. Pyé a-y chiré, tout sé chik-la plen san. Ti gout pli lwen (yo ja près rivé) Ti Chika jwenn on klou wouyé. I pa di ayen i anni fouré-y an pòch a-y.

Yotoulétwa fin pa rivé aka misyé Louwa (Bondyé Bon). Mésyé ! lè yo vwè kaz-la yo mankyé tonbé mal. Apa ti mòso kaz : flè toupatou : ibiskis, wòz kayenn, lowryé tout koulè.

Yo ka bouwé èvè tout sé nonm nèy-la ka viré.

Lè yo rivé, yo fè yo rantré adan prèmyé gwan pyès kaz-la. Yo kriyé pli gran frè-la an prèmyé. On ti monman aprè, i té ja viré, lakyé dan fès : i pa té menm sa réponn on kèksyon.

Menm biten, menm bagay pou dézyèm-la. Aprésa, yo kriyé : "Misyé Ti-Chika."

Mésyé kyè a Ti-Chika té ka bat bidiboum. Lè i rantré an dézyèm ti pyès-la, i vwè Misyé Louwa èvè on kalité bèl ti-fi, koté-y, i manké pran kouri pas i sonjé apa jan li i ké rivé touvé sé répons la.

Lè fi a Misyé Louwa vwè Ti-Chika, i di an kyè a-y : Bondyé Sèngnè, ola tala sòti ? An ja vwè tout grosè, tout koulè, tout jan. An pò tò kò jan vwè yonn kon tala. I lèd, i pyèsté, kijan i ka maché la ? ka i an pyé a-y ? An pa bizwen chaléré kò an-mwen, a pa li ké touvé ayen."

Yo fè Ti-chika sizé, i té ka pèd adan fotèy-la. Ti-Chika té tèlman pè, i pa té pé gadé misyé Louwa an koko zyé. Misyé Louwa pa té on mové nonm, i vwè Ti-Chika té pè, i palé janti ba-y : "An swèf, mé an té ké vlé bwè dlo, adan on biten moun pa ni labitid bwè dlo. Es ou pé ban mwen biten-lasa ?"

Ti-Chika kyansé, i pèd lakat. Mé i pa tadé rouprann sans a-y i di : "Mi on zékal a zé bwè dlo a-w adan."

Misyé Louwa rété èstébékwé : Prémyè fwa on moun té ka rivé réponn on kèksyon a-y.

Fi a misyé Louwa pa té kontan menm, menm menm. i mété-y ka priyédyé pou vyé ti-boug lasa pa touvé ayen ankò.

Misyé Louwa di Ti-Chika : "An fen ès ou pé ban mwen on biten moun pa ni labitid manjé."

Ti-Chika tiré kaka chyen sèk la an pòch a-y i ba misyé Louwa li, èvè i di : "Kaka chyen sèk lasa ké plen vant a-w."

Fi a misyé Louwa komansé tonbé léta : yo pasé alkali, yo voyé kriyé dòktè enfimièz ; lè i wouvè zyé a-y i di konsa : "Apa vyé nonm lèd-lasa an ké mayé èvè-y."

Sé anni lè yo di Ti-Chika pòkò fin i santi lèspri a-y tigout mwens terbolizé.

Pannansitan misyé Louwa ka mò (an kyè a-y). Mé on pawòl, sé on pawòl. Pa ni moyen routouné si sa. I wou a-y koté Ti-chika ankò : An ni on tou adan chiminé a lizin an-mwen ka ou pé fè pou bouché-y ? Ti-Chika réponn : "Mi on klou wouyé, bouché tou a chiminé a-w. Mi déba mi ! fi a misyé Louwa rété kenz jou malad, ka pléré, ka hélé anwmé, ka woulé atè."

Pannansitan tout dòktè a misyé Louwa té ka okipé dè Ti-chika, ka gyéri bobo a-y : yo pwopté-y, yo ranjé-y, yo ba-y manjé. Ti-Chika vin bòtzè, bòtzè. Ponmoun pa té ka woukonnèt li. Lè fi a Misyé Louwa wouvwè-y i pa té pé konprann sé té Ti-Chika. I di konsa : "Ou ka vwè sa ! On bèl ti boug, sé lanmizè i té ka rann li lèd." Yo bay bag. On moman apré, mayé-la fèt gwan zafè aka chopin bèlè, tout pyé anba tab.

Ti-Chika té on bon ti gason. I fè fè on bèl kaz ba manman-y. Magré tousa frè a-y té fè-y i pa té ni yo si kyè a-y. I touvé on bon jand' travay ba yo aka misyé Louwa. Bon détwa tan apré, sé frè-la mayé èvè kouzin a madanm a Ti-Chika.

Mwen, on jou an té ka pasé douvan kaz a Ti-Chika, an di : "Mé Ti-Chika o chik a-w pasé ?" I fou mwen onsèl koulpyé a dépyé an vin échwé-la pou rakonté zòt sa.

La notation de S. Telchid dans ce texte comporte quelques fautes, notamment en matière d'accents : de nombreux "ò" sont notés avec un accent aigu, même en ce qui concerne les "é" et "è", il y a de nombreuses incertitudes. On signalera encore des suites de morphèmes notées en un seul mot (par exemple "Yotoulétwa"), des tirets manquants (même le nom Ti Chika est tantôt noté "Ti-Chika", tantôt Ti Chika ; plus gravement les déterminants nominaux (possessifs, définis...) postposés au nom, sont tantôt reliés par un tiret, tantôt complètement séparés... Pour faciliter le travail du lecteur, nous nous sommes autorisée à des régularisations chaque fois que cela nous a semblé souhaitable.