On babyé a domisil

(histoire racontée par Hélène Hazaël-Massieux
et orthographiée selon le système orthographique proposé par Marie-Christine Hazaël-Massieux)

- Etienne ! O Etienne !
- Eti 'aman ?
-Vini-ou ! Vine fè on komisyon pou moin a ka man Féfé !
- Oui, maman !
- Gadé, dèyè pot kuizine-la : ou ké touvé on vyé boutèy. Ou ké pran-li ; ou ké ay a ka man Féfé ; ou ké di : "Bonjou, man Féfé. Maman fè di-'ou voyé on ka boutèy luil pou-'i, syouplé". Lè man Féfé ké pran boutèy-la, lè i ké mété luil-la, ou ké di-'i : "Ah, Ah, man Féfé, èskizé-moin, syouplé : sé pa luil, non, maman té vlé ! sété divin !" Man Féfé ké pran boutèy a luil-la, i ké mété divin adan-'i... Ou ké di : "Ayayay, man Féfé ! Tanpri syouplé : èskizé-moin ankô : sété pa divin maman té vlé, non ! sété gaz !" Man Féfé ké pran boutèy-la an min a-'ou... é i ké komansé juré-'ou. Si ou vouè man Féfé juré-'ou trop, ou ka vine touvé-moin. An moman-la-sa, an ké di-'ou : " Aaah, ébin, an touvé sa ki fo-moin ! ". E an ké vansé koté man Féfé.

Malèrèzman pou-li, té ni vouazine-la, toupré a koté. Vouazine-la ka di : "Ah, man Emile, ka ou ka di timoune-la kon sa, non ? Ou ka voyé-'i a ka man Féfé fè dézod !"
- Aah, Etienne, vini, vini, rouvini ! Sé pa lapène ou ay a ka man Féfé ankô : an touvé sa ki fo-moin : an touvé on babyé a domisil !

RETOUR

Exercice n° 8

Vous vous efforcerez de traduire tout le texte, en vous aidant du Petit glossaire.

Vous pourrez accéder ensuite à la traduction.