français | Haïti | Martinique | Guadeloupe | Maurice | Seychelles |
---|---|---|---|---|---|
Pierre travaille dans la maison de Jacques : tu peux aller le voir. | Pyè ap travay nan kay Jak-la. Ou ka alé wè li. | Pyè ka twavay (a) kay Jak : ou pé alé wouè-y. | Pyè ka travay a kaz a Jak. Ou pé alé vwè-i. | Pyér pé travay dan lakaz Zak : to kapav al gét-li. | Pyer i travay dan lakaz Zak : ou kapab al vwar (war) li / Pyer pe travay dan lakaz Zak: ou kapab al vwar li. / Pyer i travay kot Zak : ou kapab al vwar li. |
Pierre travaillait dans la maison de Jacques. Il doit être maintenant chez lui. Tu n’as qu’à lui téléphoner. | Pyè tap travay nan kay Jak-la. Li dwèt nan kay li kounnie-ya. Ou ka rélé-l. | Pyè té twavay (a) kay jak I douèt a kay-li, atchèlman. Ou ni ka kriyé-y / hélé-y. | Pyè té ka travay a kaz a Jak. Li dèt a kaz ay. Ou ni ka téléfoné-li. | Pyér ti pé travay dan lakaz Zak. Li bizin kot li astèr. To nek éna pou téléphone-li. | Pyer ti travay dan lakaz Zak. Petet konmela i se (kot) li. Ou annan zis pou telefonn li. |
Pierre vit avec Marie. Il va l’épouser. | Pyè ap viv ak Mari. Li pral marié ak li. | Pyè ka viv épi Mari. I ké mayé épi-y. | Pyè ka viv avè Mari. Li ké mayé avè li. | Pyér viv ar Marie. Li pou maryé ar li. | Pyer i reste (viv) avek Mari. I pou al marye avek li. / Pyer i reste avek Mari. I pou marye avek li. |
Pierre est en train de partir pour l’aéroport. Il s’en va à Paris. | Pyè ap pati ayewopo-a. Li pralé a Pari. | Pyè la ka pati laéropò. I ké alé pari. | Pyè ka pati pou laéwopò. Li ka alé Pari. | Pyér pé al lerport. Li pé al Paris. | Pyer pe al erport. I pe al Pari. |
L’oncle de Pierre habite à Paris. Il ira le voir. | Tonton Pyè-a rete a Pari. Li pralé wè-l. | Tonton Pyè ka rété Pari. I ké alé wouè-y. | Tonton Pyè ka viv Pari. Li ké vwè-i. | Pyér so tonton res Paris. Li pou al gét-li. | Tonton Pyer i reste (viv) Pari. I pe al vwar li. |
Il a battu Jacques. Il l’a battu | Li té bat Jak. Li té bat li (li bat Jak). | I bat Jak. I bat li. | Li bat Jak. Li bat li. | Li (fi)ne bat Zak. Li (fi)ne bat-li. | I’n bat Zak. I'n bat li. |
Il ne parle pas à Pierre. | Li pa palé ak Pyè. | I pa ka palé ba Pyè. | Li pa ka palé ba Pyè. | Li pa koz ar Pyér. | I pa koz avek Pyer. |
Il n’aime pas Marie. Il ne l’aime pas. | Li pa renmen Mari. Li pa renmen-n. | I pa enmen Mari. I pa enmen-y. | Li pa émé Mari. Li pa émé-li. | Li pa kontan Marie. Li pa kontan li. | I pa kontan Mari. I pa kontan li. |
Il ne va pas à Paris : il y est déjà allé. | Li pa pralé a Pari : li déjà alé. | I pa ka alé Pari : I ja alé la. | Li pa ka alé Pari. I té ja alé. | Li pa pou al Paris: li (fi)ne déza alé. | I pa pe al Pari : i'n deza ale. |
Il ne savait pas que faire : il a pensé qu’il valait mieux rentrer. | Li pa té konnin enyen pou-l fè. Li té pansé ké sè té mié ke li té rentré. | I pa té sav sa pou fè : i pansé i té ké méyè rantré (bò kay). | Li pa té sav sa i pou fè. Li sonjé : pisimyé an té ké rantré a kaz. | Li pa ti konnè ki pou fèr : li (fi)ne ktwar vomié li rétourné. | I pa ti konnen ki pou fer. I ti pense ki i vomye i rantre se li ; ou i ti deside pou rantre. |
Il ne mangeait pas chez lui : il était chez Pierre. | Li pa tap manjé kay-li : li té kay Pyè. | I pa té manjé a kay li : i té (bò) kay Pyè. | Li pa té ka manjé a kaz a-y. Li té a kaz a Pyè. | Li pa ti pé manz kot-li: li ti kot Pyér. | I pa'n manz se li (kot li): i ti kot Pyer. |
Elle parle à Pierre. Pierre lui parle. | Li ap palé ak Pyè. Pyè ap palé av-l. | I ka palé ba pyè. Pyè ka palé ba-y. | Li ka palé ba Pyè. Pyè ka palé ba-y. | Li pé koz ar Pyér. Pyér pé koz ar li. / Li koz ar Pyér. Pyér koz ar li. (général) | I koz avek Pyer. Pyer i koz avek li. |
Elle parlait à Pierre. | Li tap palé ak Pyè. | I té ka palé ba Pyè. | Li té ka palé ba Pyè. | Li ti pé koz ar Pyér. / Li ti koz ar Pyér. (général) | I ti koz avek Pyer. |
Elle avait parlé à Pierre et lui avait dit que l’enfant était fatigué. | Li té palé ak Pyè é li té di-l ké timoun-nan té fatigé | I té palé ba Pyè épi i té di-y tchanmay-la té las. | Li te palé ba Pyè é li té di-li timou-la té fatigé | Li ti fine koz ar Pyiér ek li ti fine dir-li zanfan-la fatigé. | I ti koz avek Pyer e dir li ki sa piti (sa zanfan) ti fatige. |
Les incertitudes des locuteurs (témoins d'une possible variation) apparaissent clairement : dans bien des cases, deux ou trois traductions, jugées équivalentes, sont proposées.
RETOUR