Quelques phrases traduites dans divers créoles

françaisHaïtiMartiniqueGuadeloupeMauriceSeychelles
Pierre travaille dans la maison de Jacques : tu peux aller le voir.Pyè ap travay nan kay Jak-la. Ou ka alé wè li.Pyè ka twavay (a) kay Jak : ou pé alé wouè-y.Pyè ka travay a kaz a Jak. Ou pé alé vwè-i.Pyér pé travay dan lakaz Zak : to kapav al gét-li.Pyer i travay dan lakaz Zak : ou kapab al vwar (war) li / Pyer pe travay dan lakaz Zak: ou kapab al vwar li. / Pyer i travay kot Zak : ou kapab al vwar li.
Pierre travaillait dans la maison de Jacques. Il doit être maintenant chez lui. Tu n’as qu’à lui téléphoner.Pyè tap travay nan kay Jak-la. Li dwèt nan kay li kounnie-ya. Ou ka rélé-l.Pyè té twavay (a) kay jak I douèt a kay-li, atchèlman. Ou ni ka kriyé-y / hélé-y.Pyè té ka travay a kaz a Jak. Li dèt a kaz ay. Ou ni ka téléfoné-li.Pyér ti pé travay dan lakaz Zak. Li bizin kot li astèr. To nek éna pou téléphone-li.Pyer ti travay dan lakaz Zak. Petet konmela i se (kot) li. Ou annan zis pou telefonn li.
Pierre vit avec Marie. Il va l’épouser.Pyè ap viv ak Mari. Li pral marié ak li.Pyè ka viv épi Mari. I ké mayé épi-y.Pyè ka viv avè Mari. Li ké mayé avè li.Pyér viv ar Marie. Li pou maryé ar li.Pyer i reste (viv) avek Mari. I pou al marye avek li. / Pyer i reste avek Mari. I pou marye avek li.
Pierre est en train de partir pour l’aéroport. Il s’en va à Paris.Pyè ap pati ayewopo-a. Li pralé a Pari.Pyè la ka pati laéropò. I ké alé pari.Pyè ka pati pou laéwopò. Li ka alé Pari.Pyér pé al lerport. Li pé al Paris.Pyer pe al erport. I pe al Pari.
L’oncle de Pierre habite à Paris. Il ira le voir.Tonton Pyè-a rete a Pari. Li pralé wè-l.Tonton Pyè ka rété Pari. I ké alé wouè-y.Tonton Pyè ka viv Pari. Li ké vwè-i.Pyér so tonton res Paris. Li pou al gét-li.Tonton Pyer i reste (viv) Pari. I pe al vwar li.
Il a battu Jacques. Il l’a battuLi té bat Jak. Li té bat li (li bat Jak).I bat Jak. I bat li.Li bat Jak. Li bat li.Li (fi)ne bat Zak. Li (fi)ne bat-li.I’n bat Zak. I'n bat li.
Il ne parle pas à Pierre.Li pa palé ak Pyè.I pa ka palé ba Pyè.Li pa ka palé ba Pyè.Li pa koz ar Pyér.I pa koz avek Pyer.
Il n’aime pas Marie. Il ne l’aime pas.Li pa renmen Mari. Li pa renmen-n.I pa enmen Mari. I pa enmen-y.Li pa émé Mari. Li pa émé-li.Li pa kontan Marie. Li pa kontan li.I pa kontan Mari. I pa kontan li.
Il ne va pas à Paris : il y est déjà allé.Li pa pralé a Pari : li déjà alé.I pa ka alé Pari : I ja alé la.Li pa ka alé Pari. I té ja alé.Li pa pou al Paris: li (fi)ne déza alé.I pa pe al Pari : i'n deza ale.
Il ne savait pas que faire : il a pensé qu’il valait mieux rentrer.Li pa té konnin enyen pou-l fè. Li té pansé ké sè té mié ke li té rentré.I pa té sav sa pou fè : i pansé i té ké méyè rantré (bò kay).Li pa té sav sa i pou fè. Li sonjé : pisimyé an té ké rantré a kaz.Li pa ti konnè ki pou fèr : li (fi)ne ktwar vomié li rétourné.I pa ti konnen ki pou fer. I ti pense ki i vomye i rantre se li ; ou i ti deside pou rantre.
Il ne mangeait pas chez lui : il était chez Pierre.Li pa tap manjé kay-li : li té kay Pyè.I pa té manjé a kay li : i té (bò) kay Pyè.Li pa té ka manjé a kaz a-y. Li té a kaz a Pyè.Li pa ti pé manz kot-li: li ti kot Pyér.I pa'n manz se li (kot li): i ti kot Pyer.
Elle parle à Pierre. Pierre lui parle.Li ap palé ak Pyè. Pyè ap palé av-l.I ka palé ba pyè. Pyè ka palé ba-y.Li ka palé ba Pyè. Pyè ka palé ba-y.Li pé koz ar Pyér. Pyér pé koz ar li. / Li koz ar Pyér. Pyér koz ar li. (général)I koz avek Pyer. Pyer i koz avek li.
Elle parlait à Pierre.Li tap palé ak Pyè.I té ka palé ba Pyè.Li té ka palé ba Pyè.Li ti pé koz ar Pyér. / Li ti koz ar Pyér. (général)I ti koz avek Pyer.
Elle avait parlé à Pierre et lui avait dit que l’enfant était fatigué.Li té palé ak Pyè é li té di-l ké timoun-nan té fatigéI té palé ba Pyè épi i té di-y tchanmay-la té las.Li te palé ba Pyè é li té di-li timou-la té fatigéLi ti fine koz ar Pyiér ek li ti fine dir-li zanfan-la fatigé.I ti koz avek Pyer e dir li ki sa piti (sa zanfan) ti fatige.

Les incertitudes des locuteurs (témoins d'une possible variation) apparaissent clairement : dans bien des cases, deux ou trois traductions, jugées équivalentes, sont proposées.

RETOUR