Corpus pour l'étude du créole martiniquais contemporain

Quelques caractéristique du « créole moderne » (trouvé sur le forum KK - Kapès Kréyol) :

Les formes "nan" apparaîtront en rouge, les formes "adan" en vert.

"ANOMALI LINGWISTIK AKTYEL LA EN AYITI: ERITAJ KONDISYONMAN KONOLYAL KI PRETANN YON SIPERYORITE LINGWISTIK POU LANG FRANSEZ LA KI PA GEN OKIN BAZ NAN LOJIK.

SI NOU FE YON TI KOUT PYE SOU LISTWA EROYENN, NAP REYALIZE KE MENM ATITID KE YON SERI TETZOKRAT INTEKLEKTYEL KOMOKYEL AP FE KONT KREYOL NOU AN, SE MENM KRITIK ETNOCENTRIK SA KE ROMEN YO TE KONN FE KONT LANG JEMANIK YO_ ROMEN YO TE KONSIDERE LANG JEMANIK YO KOM YON LANG BABA KOTE KE YO PREZIME KE MOUN PAKA PANSE AK FE FILOZOFI AN LANG SA. LE NOU GADE LISTWA, NOU WE KE MENM LANG JEMANIK SA YO KE ROMEN YO TAP MINIMIZE YA, BAY NESANS AK GAUSS, EULER, PLANCK, GOETHE, KANT E LATRIYE."

"Pwezi se yon dyalòg avèk mèvèy ki nan lanati. Mèvèy sa yo se tankou yon balansin ki ap fè ale vini ak nanm nou, kote divès eleman kou dlo, solèy, lalin, zetwal, flè, pyebwa, lanmè, latè, lanèj, bèl plenn, siklòn, loray, zeklè, volkan, tranbelmandetè, bote fanm…elatriye; ka sedui moun, atire moun, fè espantan elatriye. Ak pwezi nou kab kite kè nou pale jan li vle. Se yon veritab mòd kominikasyon ant de mond, nanm osinon kè moun ak lanati limenm.

Pwezi se yon selebrason tout mèvèy ki genyen nan lanati. Nou chante yo, amonize yo jouk nou transfòme yo sou yon ton atizay bèbèl. Pwezi se tout manifestasyon senk sans nou ak lespri nou. Yon atitid kapital tout powèt dwe genyen, se konsantre enèji yo sou bèlte, yo vle kreye a osinon yo prale kreye a. Nan yon pil fason pwezi se yon moso onpansasyon. Li bay powèt la yon sans ki domontre li li akonpli yon bèl aksyon. Kidonk bote nan atizay literè se yon ideyal tout powèt ta dwe rechèche.

Rechèch yon ekriven nan sa ki rele atizay bèbèl la, pi patikilyèman nan pwezi, se yon aksyon ki divès aspè. Li varye dapre tanperan powèt yo, gou yo, lekòl panse yo ye a, jenerasyon yo ap viv la elatriye. Nan yon travay powetik, kèk powèt andwa chèche bote apatide rim ki nan liypwzi a, yon lòt menm andwa ap travay sou amoni ki genyen nan son yo nan divès ki genyen nan tèks la.
Antouka sa depann de sa ki atire powèt la. Anfen, nou kapab di kreyasyon powetik se yon mizanfòm tout aspè atizay-bèbèl ki atire powèt la."

Pawòl maké é pawòl palé (Extrait d'un cours de R. Confiant, accessible sur Internet : site du CAPES créole)

"Kon zòt dwèt savé, lang-la yo ka sèvi andidan lékòl oben linivèsité, a pa menm lang-la toutafètman ki tala yo ka sèvi adan lavi touléjou la. Kivédi tini on jan nou ka palé tou lé jou é tini on dòt jan nou ka palé adan dé sèten sitiyasyon ki byen prési. Adan sé ansyen lang-la kivédi (c’est-à-dire) sé tala ki touvé yo maké dépi nanninannan (fort longtemps), dépi plizyè syèk kontèl anglé, fwansé, panyôl, arab oben chinwa, nou ka konstaté ki pawòl maké yo ka sèvi pou fè lison adan lékôl oben pou fè plodari (discours) politik oben ankò pou fè jounal laradyo oben latélé, sé on pawòl ki anba enfliyans a pawòl maké. Kivédi i ka suiv on larèl, i ka obéyi a yonndé règ ki rèd é sé règ-lasa sé adan pawòl maké ou ka sèvi yo. Sé dayè poukwa, lè on moun ka palé byen, yo ka di i ka palé “kon on liv ki chiré”. Esprésyon-lasa ka montré nou ki pawòl a boug-lasa ka imité pawòl a liv. Lè nou ka èkzaminé ka a kréyòl-la, nou ka touvé nou douvan on poblèm séryé : kréyòl sé on lang ki sé plis on lang moun ka palé kè on lang moun ka maké. Sa vré kè dépi mitan a 18yèm syèk-la, tini moun ka maké tèks litérè an kréyòl. Prèmyé tèks ki parèt an kréyòl, sé on poèm yo ka kriyé "Lisette quitté la plaine", éti sé on Béké Duvivier de la Mahautière ki maké’y an 1754. Apré sa, tini on pakèt tèks ki parèt ki Ayiti, ki Matinik, ki Gwadloup, ki Guiyàn. Mé magré toujou té ni tèks ki maké an kréyòl, plas a yo té two asou koté, two marjinal pou yo té pé mofwazé (transformer) divini a lang kréyòl-la. Kidonk nou pé di ki sé pawòl palé ki toujou té pi fò an kréyòl é ki jik alè ka rété pi fò. Sitiyasyon-lasa ka fè kè nou pa ni pon lang palé nou pé sèvi adan lékòl, linivèsité, laradyo oben latélé pis nou pòkò ni lang maké an kréyòl. Ki jan nou pé fè on montray (cours) an kréyòl adan linivèsité an nou la ? Es nou ké sèvi kréyòl tou lé jou-la ? Awa ! Nou byen sav sa pa posib."

Il ne s'agit là que d'un court extrait de ce cours : si l'on regardait plus bas, on trouverait un exemple de "nan" :
"Kon zòt savé, sé Gaskon-la sé moun ki ka viv adan réjyon a Bòwdo é adan pwovens a Lakitèn, nan sid a Lafwans." - phrase fort intéressante dans laquelle on trouve les deux formes successivement : "adan" et "nan". N'y a--t-il pas, dans le cas précis une volonté de différencier deux plans relationnels : "adan réjyon a Bòwdo" et "adan pwovens a Lakitèn" (même plan), et "nan sid a Lafwans" (qui concerne les deux syntagmes précédents pour les récapituler) ?

Discours de Daniel Boukman lors de la remise du Prix Gilbert Gratiant, KALBAS LÒ LAKARAYIB, en octobre 2006 :

"Chak lanné, lè vent-uit oktob, moun kréolopal oliwon latè ka vréyé douvan sa yo ka kriyé nan lang fransé a «la Journée Internationale du créole».

Menm manniè, lannuit, nan siel-la ni an sel lablanni zétwel, menm manniè épi sé dives lang la sé dives pep la ka palé a, ka matjé a, latè-a sé kontel an jaden flè bel koulè-bon lodè.

Men, mésiézédanm, annou pengad! Jòdijou, zòti ek chiendan, yo la ka véyé toulong pou mété lanmen anlè mòso jaden an ki ta pep Matinik la.

E sé pou sa, davrè nou pa lé pies pies kalté mové zeb rivé toufé flé jaden-nou an, sé pou sa nou mété doubout, lanné pasé, an asosiasion nou kriyé KALBAS LÒ LAKARAYIB éti larel-li, sé wouvè lawonn ba lapowézi nonm épi fanm ka matjé épi kréyol Lakarayib la.

Ba sa ki toujou paré pou malpalé, man ka di kouté – kouté bon kouté a - : nan péyi-nou an, ki nou lé ki nou vlé pa, listwa met-ba dé lang : lang kréyol la, lang fransé a.

Mésiézédam, KALBAS LÒ LAKARAYIB mété asou koté powézi yo ka matjé épi fransé a, sa vré! men sé pa pou vréyé pies méprizasion anlè lang fransé a ki, adan péyi- nou an, dépi nanninannan, za ouvè zel-li gran gran gran.

Padavwa nou bizwen lang kréyol la ek lang kréyol bizwen moun ki ka palé’y, moun ki ka matjé’y (matjé’y, palé’y épi respè), nou lè ba lang-nou an plis fos, plis balan é sé poutji nou vréyé douvan an tiraj powézi nan kréyol Giyàn, kwéyol Sent-Lisi ek Donmnik, kréyol Ayiti, kréyol Gwadloup, kréyol Matnik.

Nou mété déwò tiraj powézi tala anba lopsion défen Gilbert Gratiant, an vayan matjè-pawol Matinik ki matjé sa i matjé a nan lang kréyol la kon nan lang fransé a ... Lonnè épi anlo respè anlè’w, Misié Gilbert Gratiant!

Swazant é-en nonm ek fanm Ayiti, Gwadloup, Matnik, vréyé ban nou 180 powem.

Mésiézédanm, pou chwézi sis sé pli bel la adan sé 180 powézi tala, an vérité! sa pa té «ralé chez bò tab»...

Men sa ki té pou fet, fet Talè, zot ké sav kiles moun ki pran kouwonn-lan!

Men avan pawol-mwen bout, man ka vréyé an bel mési ba tout sé moun lan ki désidé antré adan lawonn powétik la... An bel woulo bravo ba yo tout!

Tanto, nou ké tounen sé sis powem – lan zot ké kouté talè, nou ké tounen yo nan lang anglé a, lang pangnol la ek lang fransé a, an manniè pou gloriyé, an plis di kréyol la, sé twa lang -tala (anglé, pangnol, fransé) yo ka palé, yo ka matjé nan Karayib-la

Mésiézédanm, sé espéré nou ka espéré KALBAS LÒ LAKARAYIB, lanné 2007, ké bay-alé bay-alé douvan douvan.

Mési anpil pou kouté-a."

Daniel Boukman
 

Exemples de "nan" dans le Dictionnaire du créole martiniquais de Confiant :

Ajijé-wè

allez voir

ajijé-wè zéklè nan fétay bwa (Monchoachi K.L.)
Allez voir les éclairs au faîte des arbres

alé-vini

Aller et venir

Rété mas ka alé-vini nan rèv (Monchoachi K.L.)
Il y a encore des masques qui vont et viennent dans nos rêves.

anchouké

enraciner, enfoncer

I té anchouké yonn-dé vié lidé nan kabèch ti fi-a (R. Confiant, K.Y.)
Elle avait enfoncé de mauvaises pensées dans la tête de la jeune fille.

Ilistrasion

illustration

Sé timanmay-la té ka pasé tan-yo ka gadé sé ilistrasion-an ki té nan liv-la
Les enfants passaient leur temps à regarder les illustrations du livre.

[précisons que dans ce même dictionnaire à l'entrée andidan, dans ar. adan, anndan, didan, Confiant précise : syn. an, nan.]

On peut comparer deux versions du Notre-Père

"Papa-nou ki an syèl-la"

"Papa nou ki nan Sièl-la"

Mots les plus fréquents (comparaison donnée dans un article, "Apprentissage automatique de régularités orthographiques et syntaxiques sur un corpus de textes créoles. Recueil d'un corpus, réalisation d'un dictionnaire électronique, et d'un vérificateur orthographique" rendant compte d'une analyse automatique de corpus.)

Attention à interpréter avec prudence le rang de "nan" en haïtien : sans doute y a-t-il deux mots homonymes derrière cette forme "nan" décelée automatiquement. Les auteurs de l'article ne pensent pas à mentionner - peut-être par méconnaissance de l'haïtien - que "nan" est à la fois la préposition que nous analysons ici et l'une des variantes du déterminant défini, ainsi que l'exemple suivant l'atteste (en bleu le défini) :
"telegram ak kablogram ki, nan fòm yo te konn ekri yo a, te plis gen rapò ak oralti modèn nan, oralti mounn lavil yo te devlope ak nouvote teknolojik yo."

Quatrième de couverture en créole pour La graphie créole (ouvrage de Jean Bernabé publié chez Ibis Rouge en 2001) :

On trouve "adan" et "nan" ("adan" est toutefois plus fréquent) :

[Il ne s'agit pas bien sûr de dire que ce texte est de Jean Bernabé : on croit plutôt y retrouver le style de Raphaël Confiant, sans toutefois pouvoir le certifier : Confiant chez qui plus haut, dans l'extrait d'un texte qui date sans doute à peu près de la même époque, on soulignait exclusivement des "adan".]

"Ni an patjé tan moun ka matjé lang kréyol la okontrè di sa anlo adan nou pé kwè. Déja pou yonn, adan liv rakontaj listwè, kontel ta Pè Labat oben Pè Pelleprat, kivédi nan XVIIe siek, nou za ka jwenn yonn-dé ti mòso fraz ki an kréyol. Titak pli ta, nan XIXe siek, lè lavant sik kann pèmet sé Bétjé-a vini gwotjap, dé sèten adan yo, ki Sen-Domenng, ki Matinik, ki Gwadloup, koumansé matjé dé teks litérè adan sa yo té ka kriyé "wanni-wanna sé Neg-la". Primié teks nou konnet sé an chanté-powem misié Duvivier de la Mahautière, éti tit-li sé "Lisette quitté la plaine", ki paret pa koté 1754 oben 1757. Apré'y, dé moun kon François Marbot (Matinik), Paul Baudot (Gwadloup), Alfred Parépou (Guiyàn) oben Georges Sylvain (Ayiti) mété déwò liv fab, poem, téyat ek jik woman.

Sé matjè XIXe siek-la té ka sèvi an lékriti ki étimolojik, kivédi an lékriti ki fondasé asou lòtograf lanng fwansé. Sa té tibwen nowmal pis, nan lépok-tala, pèsonn pa té ka konsidéré kréyol kon an vré lang ek yo pa té ka wè nésésité machoké an lòtograf espésial ba'y. Men lakay an matjè kon Parépou, nou za ka wè an primié vansé-douvan asou chimen wouchaché an lòtograf natif-natal ba kréyol : i ka matjé sé mo-a ka vini di fwansé a épi tòtograf fwansé ek sé lézot mo-a épi an grafi fonétik. Pa koté mitan XXe siek, sé moun l'ACRA-a (Académie créole antillaise), atè Gwadloup, katjilé tou anlè an lòtograf espésial, men sé atè Ayiti, an 1945, ki dé pastè pwotestan méritjen, Mc Connell épi Laubach, ki té lé tradui Labib an kréyol, mété doubout an grafi toutafetman diféran di ta fwansé-a. Fondas sistenm-yo a, sé té API (Alphabet phonétique international). Pli ta ankò, dé langwis ayisien, Faublas épi Pressoir, mété sistenm-tala an manniè pli obidjoul.

Mé sé anni okoumansman sé lanné 1970 la ki Jean Bernabé katjilé anlè sa yo ka kriyé an véritab "sentaks grafik" kivédi an sistenm éti sé pa enki sé grafem-la ou ka apiyé anlè yo, men anlè rilasion ant sé mo-a andidan fraz-la tou. Ki manniè dékoupé fraz-la ? Kiles mo pou matjé bwaré ek kiles mo pou matjé débwaré ? Ki koté pou mété mak liennay (trait d'union) ? Jean Bernabé pwopozé sistenm-li-a – éti moun koumansé kriyé "sistenm GEREC" – adan an bidim liv yo ka kriyé Fondal-Natal (1983). Pannan pwes trant lanné, sistem-tala woulé adan liv, jounal, piblisité, kisasayésa… ek, tanzantan, Jean Bernabé té ka fè yonn-dé ti mofwazay adan'y silon réyaksion piblik-la. Epi mi anvwala, an siek ki nef ka koumansé ek i tan pou fè an bilan. I tan pou tiré lison di lo lanné lespérians-tala ek mété doubout an sistenm wouvè asou lakréolopali ek, annou espéré, pli obidjoul : sé sa zot ké jwenn adan liv-tala, Graphie créole."

Questions

Resterait à savoir s'il y a, pour les auteurs, et pour les lecteurs, une différence de sens lorsque sont utilisés tantôt "nan", tantôt "adan" (ou même "an") en créole martiniquais.

Une vérification contextuelle plus complète (corpus plus vaste) s'imposerait également, avant de conclure à une évolution, avec le recours pour l'instant indifférencié, à deux formes concurrentes.